Zivot je predsa len krasny...

Ked vezmem do uvahy, ze prave sedim doma za pocitacom a so zapalenym hrdlom a nejakou hnusnou chripkou, co ani neviem kedy a ako sa na mna nalepila, ze sa nemozme vidiet s drahym dneska, lebo to akosi okolnosti nepovoluju, a ze som sa predchvilkou dotrapila s testami, co som sa pripravovala na pisomnu cast maturity zo slovenskeho jazyka a literatury, tak vlastne vyznie titulok tohto prispevku dost paradoxne... Ta choroba ma inak strasne zabija... Sa radsej snazim nekaslat, lebo ked zacnem, tak sa neviem zastavit, neviem sa nedychnut, neviem nic. Jak nejaky sprosty invalid... A to este mam mandle, tie kebyze nemam tak neviem ako by som dopadla...(lebo som sa vcera dozvedela, ze mandle su vlastne akymsi zachytavacom bakterii a vsetkych tych potvor, ktore sposobuju ochorenie... skvele, co?:P). Dalej, skola ma uplne nebavi (ja viem, nic nove pod slnkom, nikoho nebavi, ale ja toho uz mam fakt plne zuby... To ked sa povie, ze co mame tento tyzden do skoly, tak vzdy odznie slovo pisomka, aspon raz.... A este teraz ta maturita, a sediet tam do pol stvrtej poobede, no ziadna vyhra...)..... Okrem toho moja oblubena trenerka vymysla navyse treningy, ktore akosi so skolou a s chorobou moc nie som schopna znasat a 21. mame velke vystupenie, ktore malo byt asi najlepsie v mojom doterajsom zivote, ale postupne sa vsetko zacina rucat..... Ked si to takto poviem, tak by som mala byt asi v najvacsej depresii na svete a niekde trucovat doma, ale citim, ze sa svet nezruti kvoli takymto veciam:) Proste existuje v mojom zivote osoba, ktora je tu vzdy pre mna a ktorej mozem povedat vsetko, nech je to naozaj hocico.... Niekedy naozaj staci sa vyrozpravat a cela tiaz toho problemu zrazu opadne a vsetko je ako ma byt:) Okrem toho, vzdy ked som nestastna, alebo nervozna, tak ma vzdy dokaze rozveselit, a nemusi to byt ani cielene, staci jeho pritomnost, dotyk, vtedy nadobudam pocit, ze som chranena od celeho sveta a nemusim sa naozaj nicim trapit.... "Pod kridlami leva" sa hovori v jednej reklame:) Ako som si ja vobec toto vsetko zasluzila? A najkrajsie je, ze sme uplne, ale uplne odlisny... Kazdy z ineho prostredia, z inej rodiny, ine zaujmy, vlastne asi vsetko, ale vobec to neprekaza pretoze prave tymto sa doplname.... Vdaka nemu poznam to co mal on a ja nie a vobec mi to nechyba... Jeden druhemu priblizime svoje svety.... A ked sa nahodou nieco stane (ako naposledy....) tak viem, ze sa na neho mozem spolahnut, ze sa o mna postara a ze nezostanem na pospas osudu niekde... ani neviem kde..... Minule, uz ani neviem pri akej prilezitosti (no mozno viem, ale nemusia zas vsetci vediet uplne vsetko:P) ako som sa tak pozerala do tych krasnych zelenych oci mi doslo aka som ja vlastne stastna:) Co dokaze laska spravit s normalnym smrtelnikom bez kusku sebavedomia akym som bola.........:) Lubim ta, David:) :* A kazdy den bez Teba mi pripada premarneny a pochmurny..... Tak ako ten dnesny.....