Ako cvicia chlapi....:)

Super video:)

Play dead, Baillie!

Uplne najlepsie!!

Socialisticka minulost:) Fakt vyborny projekt, sa zabavite:) Len klikajte kam Vam kazu:)

 

http://www.projekt-spad.cz/v3/CZ/mapa/dum/zvonky/vytah/vevytahu/index.html

I´ve just had the worst day in the last year...

Asi som uz pomaly zabudla ako to na svete chodi... Vsetko je super, uzasne, najkrajsie, ale vzdy potom pride nieco, co mi zruti cely svet. Proste niekedy fakt nemam stastie, ako dnes.....

Cela moja debilna nalada sa vlastne zacala uz minulu sobotu, lebo moj drahy odisiel na dovolenku do Spanielska... Niezeby som mu to nepriala alebo co, ale nastalo 10 dni najvacsej nudy aku som kedy zazila. A okrem toho tychto 10 dni zahrnalo aj datum nasho prveho rocneho vyrocia, a fakt som sa snazila uz pol roka si zariadovat veci tak, aby som bola k dispozicii... A aj tak to bolo vsetko marne. Cim viac sa tento datum blizil, tym som bola z toho nestastnejsia, lebo rok je predsa len rok a uz nikdy (s tym istym clovekom samozrejme....) nebude... Potom budu uz len dva, tri alebo viac, ale ta magicka jednotka sa uz nevrati... Chcela som stravit tento den ciastocne na mieste "cinu" a potom je uplne jedno kde, ale dolezita vec S kym je zachovana.... A tak som sama:( Dostala som sice krasnu smsku, ale namiesto toho, aby ma strasne potesila, ma poslala k uplnemu dnu. Jej krasu som si zacala uvedomovat az nejakych 10 hodin potom, ale to uz bol moj hororovy den v plnom prude.... Nechcem to vsak rozoberat do uplnych detailov, tak len pre zainteresovanych, zabudla som nieco nesmierne dolezite doma, tak som sa ustvala na smrt kracanim 22 minut peso, ale rychlou chodzou, potom som musela ist autom do skoly a okolo auta sa tocili uplne vsetky ostatne problemy.... Uz nikdy nikdy viac! Nechcu!

Ale ako to v podstate byva a ako by to malo byt:) vecer som volala s Davidom (aj keby som ovela radsej prijala len tak lezat na posteli, pritulit sa a vyrozpravat sa z celej tejto nespravodlivosti sveta) a hned mi je lepsie:) Vlastne sa citim celkom super az na to, ze som strasne fyzicky aj psychicky vycerpana po dnesnom dni... Za nejaku hodinku ma asi zlomi uplne a vstavam az rano:) Celkom sa tesim inak na ten spanok, bude taky oslobodzujuci, lebo den D vsetkej hrozy sa potom konci a uz nikdy sa nevrati... 10.september 2009 bude definitivne fuc. Kebyze sa da zabudat stlacenim gombika tak toto by bola prva vec, ktoru by som zabudla.... A okrem toho sa moja nalada bude vracat nad nulu, kedze sa blizi den navratu mojej kazdodennej radosti:) Ja viem, ze je to gycove, ale po tomto tyzdni som pochopila, ze to tak naozaj je. Nie je to len o tom, ze mam co robit a nenudim sa, ale hlavne o tom, ze mam dovod sa tesit z tohto prekliateho zivota, ze mozem zabudnut aspon nachvilku na vsetko, co ma trapi a mam osobu, ktorej mozem povedat uplne vsetko a nemusim sa bat, ze ma kvoli tomu prestane mat rada. Som aka som, a som rada, ze ma ma niekto aj napriek tomu rad:)

Aj ked som mala dnes ten najhorsi den, stale si uvedomujem, co je za datum, a som si ista, ze kebyze tu teraz nie som sama, tak by bol ten den uplne iny. Dakujem za kazdy jeden moment, ktory mozem s Tebou stravit, Dado, dakujem, ze ma vzdy podrzis, a ze aj ked na Teba vrieskam, lebo ma k tomu nuti hnev alebo nieco podobne, vzdy stojis pri mne a dostanes ma z toho... Vdaka Tebe a Kvoli Tebe mam chut zit a kludne sa aj cele dni trapit, ked viem, ze aj tak, ked sa s Tebou uvidim vsetko pomynie a bude vsetko zase fajn:) Milujem Ta z celeho srdiecka a Tesim sa, ze tento rok bude len maly zlomok toho, co este spolu stravime (teda dufam....). Posielam vela vela pusiniek a dufam, ze si to niekedy precitas.... :*:*:*

Prazdniny:)

   Konecne su tu prazdniny... Maturitu (teda taku ciastocnu) uz mam za sebou, konecne:), skola skoncila, aspon na teraz, uz sa mi blizi datum, kedy odchadzam na dovolenku a vonku bolo dnes tak krasne:) Sme sa boli kupkat s mojim najdrahsim, ze?:) A bolo uplne uplne naj.... Sme presviedcali aj Misku, moju mladsiu sestru, ktora si odo mna nikdy nenecha povedat a potom uz vlastne ani nemam naladu sa s nou dohadovat a vacsinou to nahnevane ukoncim.... Ale kedze sme isli na bager do Vajnor, kde je hlboka voda a sem-tam, teda raz za den tam mozme vidiet nejaku rybu, radsej ostala doma a z nudy polievala kvety... Tomu hovorim spolocensky zivot. A okrem toho, sa mohla krasne opalit, jak ja:P Chcela som sa povodne opalovat uz skor, aj ked sme boli u starych rodicov na par dni, ich pozriet a tak:), lenze akurat ten vikend bola dost zima a prvy den aj prsalo... Ale nasla som si inu zabavu:) Vraj som mala byt chlapec:P Este asi pred dvoma rokmi, tiez v lete, som nasla uplne uzasny flek na mojej oblubenej jedlicke v zahrade, kde som zvykla len tak posedavat asi vo vyske prveho poschodia domu, a spravili sme si tam "pripravu na domcek na strome"... Vlastne sme len upevnili zopar dosiek na dva konare, ale ako zaciatok to bola dobra vec:) Kedze sme vedeli, ze dazdom by sa to mohlo nejako znicit alebo co, nad to sme zavesili igelit, v ktorom sa ta voda udrziavala..... Lenze tento rok, kedze som zase mudrejsia a zrucnejsia:), sme sa rozhodli ten igelit vymenit za pravoplatnu strechu.... Najskor to vyzeralo tak, ze by sme zohnali nejaky plech a volajako to tam pripevnili... Akurat po dlhej a vaznej porade s odbornikom;) som dospela k nazoru, ze tam radsej dam dosky (cize strecha je z dreva) a radsej to prikryjem tym igelitom nech to nemokne.... A mala som na pol dna o zabavu postarane:) Pri tejto velmi produktivnej cinnosti som sa stihla dvakrat pohadat z Miskou, celkom slusne, ale tak ako to uz byva medzi surodencami, nejako to preslo:P Okrem toho som prisla na to, ze ma nebavi az tak stavanie toho domu ako samotny akt lozenia na strom:) (Mimochodom ta strecha toho domceka je asi vo vyske strechy domu starych rodicov, a ked fuka vietor, tak sa cely strom dost slusne kyve....) Ale co je dolezite, fakt som sa citila dost uzitocne, lebo som vytvorila nieco svoje, videla som vysledky svojej cinnosti hned a bola som so sebou spokojna:) Manualna praca je niekedy fajn:) A klince som pribijala sekerou:) Lebo Miska si zobrala normalne kladivo a mne ostalo len take obrovske, z ktoreho ma celkom slusne bolela ruka.... A co mi dalo namahy tam tu strechu vytrepat hore! To bolo srandy.....

    Cely pobyt u starych rodicov bol sprevadzany jedlom, obrovskymi masami jedla, a nekonecnymi pribehmi o tom, ako ten a ten umrel, ked donho niekto narazil, ako mlade dievcata lezia v nemocnici, lebo naburali, a pod...... A hen! Tak som aj dopadla:( Pani Boze Kancirova, Boh Vam urcite odpusti (ale ja asi nie......) Zajtra idem za Drobenom a vse bude v poradku:) za 3 tyzdne....:/ Akurat bol este na zajtra problem so starkou, lebo povodne som ju mala ist zobrat na autobusku, lebo bude u nas, kym my budeme na dovolenke v Spanielsku:) Jupi! Ale starka sa rozhodla, ze este chce ist pozriet Annin dom v Drahovciach a neviem co vsetko, cize dorazi asi az okolo tretej a to uz moje vozidlo nebude k dispozicii. A ja tiez nie:) Lebo odchadzam do Topolcian:) Inak celkom sa tesim, aj ked to bolo tak najskor, ze nechcem moc prekazat, a aj tak moc do toho nemozem hovorit a proste to nie je moja vec, ale ked uz, tak sa budem aspon citit dobre, ze som poruke, ked bude Misko unaveny:) alebo uz len preto, ze budeme spooooolu:) Ja te mam tak rad:):* Spravime si taky maly vyletik, ako vtedy do Bojnic akurat teda viac rodinny:) Ale tie Bojnice fakt stali za to:) Tesim moc mo, ze sme sli:) Ale este viac ako tie Bojnice sa mi lubil vecer, ktory sa zdal byt uplne obycajny, taaky bezny, ale pritom som sa bavila (za triezva pripominam:)) uplne najviac na svete... U Buliho, na Jozkovej oslave.... Vyborne jedlo, skveli ludia, my love, fajn hudba a nenormalna zabava:) Povodne som chcela pit a tak sa bavit, ale ked ma Misko poprosil, ze ci by som sa nezahrala na sofera tu noc... no kto by mu odolal?:P A bolo to super fakt:) A este na jeden podobny vecer si spominam, aj ked niektore veci potom uz len matnejsie:) Ked som spala na Dlhych, pondelok vecer sme vysli von a vsetci tam boli! Tam hadam nikto nepracuje:) Roman ma potajomky (teda aspon sa snazil byt nenapadny) opijal, lebo som musela zapijat hrusku pivom:P ale vsetko bolo fajn (tentokrat:D)... Dolahlo to na mna v takej vacsej miere az ked sme sa poberali spinkat:P A teda...... to bola noc:P Vsakze?:) Ma to nieco do seba to odburavanie zabran.... primeranym sposobom samozrejme:P Aj ked z toho vsetkeho uz potom vyvznikla jedna trapna situacia, ktora mi je pripominana pri kazdej prilezitosti......:)

     Milujem vecery s Tebou, ci uz su to tie vtipne vecery, s kamaratmi a znamymi, kedy sa spomina na stare casy, alebo neplanovane akcie, kedy sa aj tak vsetci zidu, tie planovane, kedy ZOO ide do Bojnic:), alebo chill out doma, pri telke, filme a s masaznym voskom:), alebo tie vasnive, kedy si jenoduche doprajeme vsetko, co srdce aj telo raci:P Ale milujem aj dni, kedy sa jeden s druhym nevieme dohodnutim, ktorym autom a kam pojdeme, ked sa len tak poflakujeme hore dole, ked len tak lezime na posteli a vacsinou zaspis:), ked mozeme spominat, co vsetko sme uz spolu zazili:), ked Ta dokazem prekvapit, a ked sa nekontrolovatelne smejes, alebo ked spolocne pokladame "parkety" a uz nam to lezie na mozog.......Mozem ja mat takehoto angela a diabla v jednom?:P Niektori si proste stastie zasluzia a niektorym len tak spadne do naruce:) :*

Maturitaaaaaaaaa

Kam sa pominuli tie casy, kdey sme nic nerobili, v skole si len pretrpeli svoje hodiny, bavili sa cez prestavky a po skole si uzivali volno? Dosla maturita a podaktori sa zacali ucit uz v januari (ze Janka?:) lebo citili deficit oproti kamaratkam, ktore boli pripravene na maturitu uz v oktobri:P) a podaktorym lepi za patami az teraz, tyzden pred maturitou... Mna to caka 16teho... Francuzstina a vsetky tie uzasne basnicky a textiky, a okrem toho slovencina, dejiny literatury a gramatika, vsetko, co sme sa naucili (alebo aj nie) za tie styri roky.... No fakt mam toho uz vyse hlavy. Precitala som snad tisic textov a kniziek a stale si nic nepamatam tak ako by som chcela... Nastastie existuje take nieco ako akademicky tyzden (ale na metodke bilingvalnej sekcii, to musia byt samozrejme len tri dni skolske, my sme predsa vynimocni:P) a vsetko sa hadam vtedy vyriesi.... Mam totiz jedno poslanie... Vsetci odo mna ocakavaju, ze zmaturujem na same jednotky:( to som si teda pomohla tou svojou reputaciou.... Ano, vzdy som sa snazila a tak, ale to neznamena, ze to bolo jednoduche, aj mne sa moze lahko stat, ze to proste nevyjde, a nebudeme to tak strasne prezivat, ze ano.... Len problem nie je v tom, ze moji rodicia chcu, aby som zmaturovala na jednotky, ale je tu este niekto iny, mne dolezitejsi, ktoreho by som fakt nerada sklamat, ale aj ja som len clovek, a preto mam strach, ze to nezvladnem. Fakt som sa nikdy na to necitila, aby som ovladala vsetkych tych autorov a ich diela, plus este ovladat kam patria, ake su znaky ich tvorby a ci nahodou neovplyvnili este niekoho ineho.... Vsetci ti ucitelia a profesori to studovali jednak na zakladnej a strednej skole, ale potom na vysokej sa venovali vylucne tomuto... A pokial viem tak slovencina nie je jediny predmet, ktory v skole mame, a ktoremu sa treba fakt venovat, a aj tak uz literaturu v tomto slova zmysle nechcem nikdy viac vidiet.....

Je sice pravda, ze ma tie maturity zahrnaju a celkom trapia a snazim sa im venovat dostatok casu, aby som to nepokazila, avsak teraz by som sa rada venovala buducnosti osoby mne najblizsej, a prijimackam na vysoku skolu... Je to tazke, ja sa tiez necitim na to, aby som teraz vedela vypocitat priklady im podobne, ale pomaham ako sa da a fakt urobim maximumu pre to, aby moje babo prijimacky urobilo... Aj ked uz mas blizku buducnost zaistenu, bola by som nesmierne stastna, kebyze sa na tu vysku dostanes a dokoncis ju, lebo clovek s vysokou skolou ma vzdy lepsie uplatnenie, a ked chceme byt bohati....:) Babo, lubim ta strasne moc a fakt uvazujem nad tou vecou co sme sa bavili, len akosi neviem prist na to, co by bola najlepsia moznost... Aj ked by sa mi naozaj velmi velmi pacilo kebyze spolu zdielame jednu vezu bratislavskeho hradu:P este by som fakt rada vediet tvoj nazor tuto moznost:)

Vela vela stastia na prijimackach:*

To ako som mohla????

Toto fakt nechapem.... Ako som len mohla napisat, ze zivot je krasny? Zivot je svina, to je pravda..... Ked uz sa Vam zda, ze je vsetko krasne nadherne uzasne najlepsie, tak Vas skodoradostne skopne az na same dno..... Ako mna....
Ked sa vsetko zdalo perfektne, zrazu som ochorela. Vyzeralo to vsak ako nevinna chripka a doktorka mi dala penicilinove antibiotika. Vsetko fajn, ved preco by to malo byt zle? Este som si aj odvystupovala svoje vystupko, aj ked mi nebolo prave najlepsie po tom predlzenom treningu pred nim, ale vsetko fajn, super:) V pondelok, jupi, idem uz do skoly, lebo doma uz bola nuda. Ale co nevidim? Cela ruka sa mi akosi zbodkovela. Nezdalo sa mi to normalne ale akosi som to neriesila, nic vazne... To najhorsie prislo az na vecer, ked som sa vyhadzala uplne cela.... Tak som si pekne vystala radu na pohotovosti, mlady povysenecky lekar ma obvinil, ze podvadzam svojho draheho, co som myslela, ze mu rozbijem papulu v tej chvili, lebo mu to "nesedelo do vypoctov".... A oznamil mi, ze mam podozrenie na mononukleozu, pardon, INFEKCNU mononukleozu... Krasne to znie, ze ano? Na druhy den rano som zase skoncila v nemocnici, povodne som chcela ist este do skoly, ale ked som sa rano videla v zrkadle tak mi doslo zle a povedala som ze do skoly nejdem ani keby co bolo..... Brali mi krv, nejake 3 alebo 4 ampulky, trosku nechutne... A moja husta krv si este celkom davala nacas tak som bola napichnuta na ihle hodnu chvilku... Esteze som lezala vtedy..... Pocas cakania som dostala kortikoidy, aby som trosku odpuchla a celkom to pomohlo:) Asi jedna z mala dobrych sprav, co sa ku mne dostala..... Doktorka nevedela este ci je to mononukleoza alebo alergia tak mi naordinovala pecenovu dietu a zaroven som nemohla jest ani alergeny.... Cize som v podstate nemohla skoro nic..... A nasledujuci tyzden sa stal asi najvacsim terorom aky som zazila. 3 noci som nespala kvoli tomu, ze ma vsetko svrbelo, kazdy den som pozierala kopu tabletiek, minula som asi 4 cele Fenistily a aj tak mi nic nepomahalo. Mala som nervy, kricala, plakala, nadavala na cely svet a stale mi to nepomahalo.... Uz tie dalsie noci co som nespala som uz bola taka opuchnuta od unavy, hlava ma bolela, zufalstvo ma premohlo. A okrem toho, aby toho pre istotu nebolo malo, zrusili sa vsetky plany, ktore som mala, mala som ist do Brusselu, chcela som prespat u mojej lasky, chcela som konecne zacat autoskolu a este neviem co vsetko, a vsetko padlo, zmizlo, vyparilo sa, nebolo mozne.... Toto asi celkom negativne vplyva na psychiku cloveka.... Ale este stale tam bola moznost, ze mononukleozu nemam......
Dalsi tyzden zacal, chystam sa na dalsie odbery.... Utorok... Odbery... Vysledky..... Je to mononukleoza:( Ziadna fyzicka zataz, pecenova dieta, lieky, a este dalsi tyzden doma.... Doma uz som sa nudila, lebo to uz bol treti tyzden co som nemohla vytiahnut paty z domu. A to sa fakt neda vydrzat... Jedinou mojou zachranou bolo, ze ma David prisiel pozriet vacsinou:) A ked uz konecne som sa citila fajn, a presiel ten tyzden, nastal vikend, tak som sa nevedela nabazit svojho stareho zivota, kazdodenneho zhonu, zabavy, kamaratov, ostatnych ludi, cerstveho vzduchu, chodenia.... proste vsetkeho co mi doma chybalo. V piatok sme boli s nasimi v kine a po kine som bola s Davidom:) Bol to fajn vecer:) Aj ked mohol byt lepsi, ale teraz mi pripada krasny uz len preto, ze sme boli spolu.... V sobotu ma nasi pustili na axe party, a dovolene som mala byt vonku tak ako den predtym. A tak som aj prisla domov. Akurat ocinko si to trosku rozmyslel asi alebo co a tvrdil mi ze som mala byt doma a pol hodinu skor.... Akoze neviem preco sa musel hadat kvoli jednej sprostej polhodine aj ked mi vlastne povedal ze mam dojst vtedy a vtedy a ja som bola maximalne presna.... V nedelu som sa vybrala autobusom na Dlhe, ale nasim sa akosi nepacilo, ze v nedelu odchazdam z domu. Neviem si ale spomenut, ze odkedy sme my akosi nabozensky zalozena rodina, ze v nedelu doma s rodinkou sediet na zadku a nic nerobit, pozerat sa na seba, po pripade sa pohadat, ved preco nie, to je ale prekrasna nedela.... Ja som zazila fakt pekny den a vobec nic nenaznacovalo ze to bola nedela, teda vobec to nebol nijaky vynimocny den... Ked som sa vratila nasi nezabudli spomenut vsetko kde boli a ako sa mali fajn aby som si myslela ze jezis maria, toto som zmeskala preboha co ja budem teraz robit...... Pondelok, mam uzasnu naladu, vsetko sa vracia do starych kolaji, idem do skoly, vsetko super, poobede som s Davidom, nadhera, krasa, ja zasnem, zase zacina byt zivot krasny..... Ale jupi, prisiel utorok a nasich uplne preskocilo.... Veronika chcela nieco, ist niekam, alebo zajtra prespat u Davida, ved uz mi to dovolili, tak neviem preco by nemali teraz, ale Prehnala si to, Zamysli sa nad sebou, Nam sa to nepaci a ty budes respektovat nas nazor, Si na to moc mlada, Este nemas 18, Ini to nerobia, Urobili sme chybu ze sme ti vela dovolili,Raz nam budes vdacna aj ked to teraz nevidis, Nie je to normalne aby si prespavala u nejakeho chlapca, Nepaci sa mi to, Pokial byvas s nami budes posluchat a dodrziavat nase pravidla, A preco by si mala, Pre teba je prvorada skola a rodina, Raz nam budes vdacna, Este nemas 18 a si na to moc mlada, Este mas na to cas, My sme tvoja rodina a nie nejaky David................................................................. a podobne kecy.......... Fakt tomu stale nerozumiem preco by som ja nemohla mat troska slobody.... Dobre, uz viem co nechcu a chcu oni, ale koho zaujima co chcem JA? Vobec nikoho.... A ked nahodou aj nieco chcem a vyslovim to tak som vzdy ja ta zla..... Preco prave teraz ked sa vsetko rucalo a ja som zacala stavat odznova udrel blesk a znovu vsetko pokazil?

Zivot je predsa len krasny...

Ked vezmem do uvahy, ze prave sedim doma za pocitacom a so zapalenym hrdlom a nejakou hnusnou chripkou, co ani neviem kedy a ako sa na mna nalepila, ze sa nemozme vidiet s drahym dneska, lebo to akosi okolnosti nepovoluju, a ze som sa predchvilkou dotrapila s testami, co som sa pripravovala na pisomnu cast maturity zo slovenskeho jazyka a literatury, tak vlastne vyznie titulok tohto prispevku dost paradoxne... Ta choroba ma inak strasne zabija... Sa radsej snazim nekaslat, lebo ked zacnem, tak sa neviem zastavit, neviem sa nedychnut, neviem nic. Jak nejaky sprosty invalid... A to este mam mandle, tie kebyze nemam tak neviem ako by som dopadla...(lebo som sa vcera dozvedela, ze mandle su vlastne akymsi zachytavacom bakterii a vsetkych tych potvor, ktore sposobuju ochorenie... skvele, co?:P). Dalej, skola ma uplne nebavi (ja viem, nic nove pod slnkom, nikoho nebavi, ale ja toho uz mam fakt plne zuby... To ked sa povie, ze co mame tento tyzden do skoly, tak vzdy odznie slovo pisomka, aspon raz.... A este teraz ta maturita, a sediet tam do pol stvrtej poobede, no ziadna vyhra...)..... Okrem toho moja oblubena trenerka vymysla navyse treningy, ktore akosi so skolou a s chorobou moc nie som schopna znasat a 21. mame velke vystupenie, ktore malo byt asi najlepsie v mojom doterajsom zivote, ale postupne sa vsetko zacina rucat..... Ked si to takto poviem, tak by som mala byt asi v najvacsej depresii na svete a niekde trucovat doma, ale citim, ze sa svet nezruti kvoli takymto veciam:) Proste existuje v mojom zivote osoba, ktora je tu vzdy pre mna a ktorej mozem povedat vsetko, nech je to naozaj hocico.... Niekedy naozaj staci sa vyrozpravat a cela tiaz toho problemu zrazu opadne a vsetko je ako ma byt:) Okrem toho, vzdy ked som nestastna, alebo nervozna, tak ma vzdy dokaze rozveselit, a nemusi to byt ani cielene, staci jeho pritomnost, dotyk, vtedy nadobudam pocit, ze som chranena od celeho sveta a nemusim sa naozaj nicim trapit.... "Pod kridlami leva" sa hovori v jednej reklame:) Ako som si ja vobec toto vsetko zasluzila? A najkrajsie je, ze sme uplne, ale uplne odlisny... Kazdy z ineho prostredia, z inej rodiny, ine zaujmy, vlastne asi vsetko, ale vobec to neprekaza pretoze prave tymto sa doplname.... Vdaka nemu poznam to co mal on a ja nie a vobec mi to nechyba... Jeden druhemu priblizime svoje svety.... A ked sa nahodou nieco stane (ako naposledy....) tak viem, ze sa na neho mozem spolahnut, ze sa o mna postara a ze nezostanem na pospas osudu niekde... ani neviem kde..... Minule, uz ani neviem pri akej prilezitosti (no mozno viem, ale nemusia zas vsetci vediet uplne vsetko:P) ako som sa tak pozerala do tych krasnych zelenych oci mi doslo aka som ja vlastne stastna:) Co dokaze laska spravit s normalnym smrtelnikom bez kusku sebavedomia akym som bola.........:) Lubim ta, David:) :* A kazdy den bez Teba mi pripada premarneny a pochmurny..... Tak ako ten dnesny.....

:)

Jednoducho najkrajsia vec aka sa ku mne mohla dostat:) Jednak krasna myslienka a este sa to aj dobre pocuva ak to patri Vam:)

"You are my piece of happiness" by M.D.M

Vynovena ja:))

Tesim tesim:) som konecne bola u kadernicky od jula:P A....... takto to dopadlo:P

Moje zlatino:)

Exot:P

Kuklaci:P


Ranna hygiena:)

No moze byt tento blazon so mnof?:P

:)

Vianoce sa-la-la

No normalne sa to blizi straaaaasne rychlo:P Nemam rada fakt tie stresy, co sa zhanania darcekov tyka, lebo ja vacsinou sa snazim vybrat nieco co bude uplne uplne dokonale pre tu osobu, proste ze ked sa poviem, ja neviem, napriklad Maros, tak mi hned napadne, ze jeeej toto je uplne pre neho. Tak ako som Paaajovi predtym darovala slniecko:P To bolo uplne evidentne....:) No a teraz s tymto mojim problemom ja mam rychlo vybrat vsetky darceky a tak... no amen tma:P To nestaci ze jeden den, dokonca ani dva dni, dneska som chcela nakupit nieco asi pre troch ci styroch ludi, no podarilo sa mi az pre jedneho:P Ale taka som neskutocne stastna, ze sa mi aspon to jedno podarilo:P Ale teraz este nemozem povedaaaat ze co a jak, sa nemozem pochvalit:P Ale taka som rada, uplne najviac, no nic, zase trepem:P

No a takto to dopadne, ked nieco rozpisem a vratim sa za comp az za par tyzdnov....:P Uz je vlastne po Vianociach a musim sa priznat, fakt netusim ako som chcela tento clanok dokoncit:D No ale teda nieco zo seba hadam dostanem:P

Niekto mal celkom bohateho Jeziska tento rok:P Ale zas na oplatku, aby som sa netesila moc, tak som stravila takmer cely vecer so slnecnymi okuliarmi na nose, vo svojej izbe, pri najstlmenejsom svetle ake asi moze existovat a kedze som nevidela ani na telefon, ani na telku a ani som nic nemohla robit, tak som si okolo pol desiatej lahla a sla spat.... Si ani nepamatam, kedy naposledy som si lahla este pred desiatou....hm.... Ale stihla som dokoncit na stedry den svoj uz asi 3 roky rozrobeny sal:) Z toho sa tesim strasne moc:) A, je to necakane, ja viem, su tam po tri motyliky na kazdej strane:)
Dalsi den som stravila celkom dost casu so svojim milacikom:) a bol to uplne uzasny den:) Strasne moc:) Este som si aj pokecala s tatkovcami:) Ale co sa musim jednoducho pochvalit, dostala som asi uplne najjednoduchsi darcek zo vsetkych porad, hviezdicky, ktore sa daju nalepit na stenu a este aj svietia v tme:) Akurat vcera som ich vylepila a celkom sa mi to podarilo:) Ked som vecer lezala v posteli tak sa mi normalne nechcelo zatvorit oci, lebo som sa nemohla vynadivat.... To je asi uplne najvacsi relax vzdycky, kedy uplne vypnem, ale aj tak ma to stale tesi, sa v lete len tak vycapit niekde na travu, v noci, ked je jasna obloha, a divat sa na hviezdy.... A v takejto polohe by som vydrzala aj hodiny:) A teraz, ked to mam v izbe, a kazdy vecer mi to bude svietit..... juuuuuuj:) Tesim sa jak male decko normalne:)

No len skoda ze nie cele prezdniny boli uplne najlepsie... Tohtorocny silvester mal dopadnut uplne najuzasnejsie na svete, a to som v to predtym vobec nedufala.... Bola som uz zmierena s tym, ze idem na vystupko a s Dadom si spravime silvester asi dodatocne, az na jeden osudny vecer, ked Natalia v Kute zahlasila, ze "Vsak ich zoberte zo sebou!" (akoze svoje polovicky, Pajo aj ja....). Vtedy sa mi tomu normalne nechcelo verit, ale ked som si uvedomila, ze vlastne Naty vybavovala to vystupenie spolu s Janou, tak som ju zobrala za slovo a hladina mojho stastia stupla az na vrchol:) Akurat sme sa este s Pajom potom dohadovali, ze ci to nemoze dohodnut s Janou.... No, Pajinko, nehnevaj sa na mna, ale vysral si sa na to.... A nakoniec, ked sa zacala preberat tema dopravy (ja som mala ist s Davidom autom, aby sa zmestila Patka do auta), ani neviem na co sa vobec zacinala, tak sa Jana dozvedela, ze JA (len ja som bola ta zla, neinteligentna, nezodpovedna a bohvieco vsetko este) si tam chcem niekoho zobrat so sebou, a den pred silvestrom sa vsetky sny rozplynuli, a zase som travila silvestra s Tropicalom a na telefone:P Jedine co ma nesmierne mrzi je to, ze som vlastne Tebe pokazila program, a ze si sa potom nudil.... Prepac mi fakt... Nabuduce vybavujem asi vsetko sama, lebo potom budem moct nadavat jedine na seba.....

Este jednu uplne uzasnu vec som vlastne nespomenula:) A to...... nas spolocny vikend vo Vratnej:) Zlato, bol to asi najuzasnejsi vikend za cely rok (minimalne:P). A este sme si aj zalyzovali:P Dokonca aj zazili tazke dobrodruzstvo:P Vtedy ma to moc netesilo, a teraz vlastne tiez nie, ale tesim sa z toho, ze sme sa ani vtedy nepohadali:) A dakujem Ti strasne moc, lebo bez teba by som to asi nezvladla.... Ale ked zabudnem na tento maly detail, tak nie je nic, co by ma hnevalo, zarmucovalo, alebo co by som menila, vsetko bolo jednoducho perfektne:) :* Strasne rada by som si to este zopakovala, a urcite nie len raz.....:)

No, prazdniny boli uzasne, ale tak, raz sme hore a raz dole, a ide sa zase do skoly.... Urcite Vam je jasne, ze sa mi vobec ale vobec nechce, ale ja to aj tak poviem:P Vobec, ale vobec sa mi nechce vratit do tej hlupej skoly.... A este so vsetkym tym ucenim, zajtrajsia pisomka z dejepisu, treba odovzdat sloh + napisat plan na diskusiu, ktory som este ani nezacala, dokonca ani nemam nastudovane tie dokumenty.... A este ked si predstavim kolko dalsich pisomiek a tak nas caka az do konca roka, az mi prichadza mdlo..... Ja sa teda pomaly poberiem pokazit si den ucenim a nabiehanim zase na stary rytmus zivota, kedy na vsetko zabudam a na nic nemam cas....

Prajem Vam krasne prezitie Vianocnych prazdnin (vlastne toho, co z nich zostalo) a stastny novy rok plny radosti, lasky, uspechov. Majte sa kraaaaaaasne:)
A svojej laske posielam najvacsiu pusinu na svete:* (uz len za to, ze si:))