Reflexia....

Tot je asi prvy krat, co som sa pustila do pisania s vobec nijakym zamerom tu nieco spomenut.... Som jednoducho len zvedava, co zo mna vylezie:P Najcastejsie su to len same hovadiny, ale niekedy sa to da aj pocuvat:P teda myslim, zatial sa nikto nestazoval:P
Minule sme tak sedeli v jednej nemenovanej kaviarni, ja moje zlatino, a my sexy lesbian:P a prislo mi to neskutocne uzasne tento "moment pokoja"... Len tak sme tam sedeli, pili kavu, alebo cokoladu, jedli kolaciky a rozpravali sa.... Ale co som tym vlastne chcela povedat, ze niekedy je uplne uzasne si len tak niekam sadnut a uplne vypnut.... Toto sa mi nepodarilo uz dlho, mozno som si toho trochu vela zobrala na seba a teraz nemam cas na seba. Ale co ak mi to iba prospeje, ze budem stale niecim zamestnana? Niekedy je lepsie sa radsej nezamyslat nad vecami, ktore ta uplne trapia, lebo aj tak sa nic nevyriesi, tym ze si budes stale pripominat, aky je zivot nespravodlivy a ako chuti strata..... Najhorsie je nieco poznat a nasledne o to prist.... Radsej by som asi len tusila, ze to existuje a snazila sa to dosiahnut ako to raz dosiahnut a byt o to pripravena.... Mozno si niekto povie, ze je to pre moje dobro, pre blaho rodiny, pre skvelu buducnost, pre rozumne uvazovanie, pre umenia naucit sa cakat na spravnu chvilu atd..... Ale existuje nieco take ako spravna chvila? Chvile v zivote su rozne a kto moze posudzovat, ktora je ta spravna? Mozeme akurat vediet kedy nastala prilezitost a hned ako nastane ju vyuzit, pretoze druhy krat sa jej mozno nedockame. Zivot sa zije naplno, kym este mozme, kazdu chvilu si treba vychutnat, urobit to co potrebujes urobit, alebo co chces, lebo inokedy uz mozno prilezitost nebude, a nic tym nestratis... Clovek je stavany na to, aby sa snazil si splnit svoje tuzby a zelania. Kazdy nieco citi a nase emocie nas ovplyvnuju strasnym sposobom... Ale dokaze kazdy vyjadrit uplne otvorene vsetko co citi? Niekomu to nerobi az taky problem, no su ludia, ktori sa citia ovela zranitelnejsi, otvoreni, povedala by som az "nahi".... Najlahsie sa da ublizit prostrednictvom emocii, vyuzivanie slabin, a co ak som sa uz raz sklamala, co ak som uz raz doverovala niekomu a prilis odhalila svoje zranitelne vnutro? Nie vsetci su navonok taki ako vyzeraju... Vela ludi si stavia barieru okolo svojho najhlbsieho JA, ktoru len tak hocikto neprebura a keby aj, tak urcite az po case.... Na vsetko treba cas a uplnu doveru si clovek neziska zo dna na den.... Nie je to o nedovere, je to len strach zo sklamania, zrady, zranenia....
Na co tie vsetky klamstva? Na co vsetky hadky? Co sa vyriesi neustalym odopieranim slobody? Preco sa len nemozme tesit zo zivota a z pritomnosti ludi, ktorych milujeme? A miluju aj oni nas? Preco vznikli predsudky? A aky dilino vymyslel tolko stupidnych otazok nad ktorymi sa ja musim zamyslat?:P