No tak po dlhsom case som sa zase odhodlala nieco sem napisat:P To sa tesite, co?:P V poslednom case som porad ani nevedela, kde mi hlava stoji, so nestihala anio odpisat domov, z coho mamina chytala mensie nervy:P Asi tri dni po sebe som dostala mail v tom zmysle, ze no asi nemas teda cas mi odpisat a pravdepodobne mi uz dnes ani neodpises, tak napis ked budes mat cas:P Nj... Nic zaujimave:P No ale vsetok ten zho v mojom zivote, vsetko to vycerpanie a trapenie bolo sposobene len jedinou udalostou a to boli Testy Commun.... (teraz by to chcelo nejaku dramaticku zvucku ako bola napriklad v Milionarovi, ale tak musime si vystacit len s vizualnou strankou....:P ale predstavit si to mozte:P)
Testy Commun, v preklade Spolocne testy, sa pisu v tomto rocniku po kazdom trimestri... Kedze sme my dosli az na konci druheho, tak sme si este vtedy napisali tri z nich, aj to len tak skusobne, kedze sme porad ani netusili ze o com budu a vtedy to bolo vcelku zaujimave... Ale znamka sa nam pocitala len z jedneho z nich a to z anglictiny, kedze na to sa ucit ani neda.... No a teraz "konecne" sme si ich po poslednom trimestri napisali na ostro... Kedze francuzsky skolsky system urcuje podmienky pisania tychto testov tak sme dopali jak odsudenci na maturitu, a vsetky testy sa pisali v priebehu dva a pol dna.... (tu sa ucia doobeda aj poobede, cize si to skuste vypocitat:P) Prve dva a tot z francuzstiny a anglictiny sa pisali v piatok 16. maja, prvy doobeda pocas styroch hodin, z ktorych som stravila jeden a pol len na to, aby som si tie tri texty precitala a ako tak ich pochopila.... a to som ich citala kazdy viackrat, no nebola to sranda... Ale malokedy sa mi stane, ze som po teste na seba normalne hrda:P Lebo som vyuzila naplno vsetky styri hodiny (skoro som to nestihla, ale to sa nehovori:P), ale som tam napisala aj nieco, co dava uplne zmysel, vztahuje sa na prebrane ucivo a lepsie by som to urcite nenapisala, ked berieme do uvahy moje recove a vyjadrovacie schopnosti v cudzom jazyku.... No a anglictina, klasika 2 hodiny, jeden textik, citujte z textu aby ste potvrdili tieto tvrdenia, napiste kratky text a prelozte tuto vetu... Pohodka:P Az na to, ze je mojim vysadnym pravom sa stazovat, ze nie je fer, ked my musime prekladat vetu z jedneho cudzieho jazyka do druheho... Francuzi to maju ovela lahsie, ale teoreticky sme mohli na skusku prelozit nasu krasnu veticku do slovenciny, ale nemyslim si, ze by nam to len tak preslo:P
Po piatku ak vzdy prichadza vikend:) Cloveku by za normalnych okolnosti odlahlo na dusi, vypustil by z hlavy vsetky problemy nahromadene za cely tyzden, ale nieeee.... testy commun nam sposobili akurat mnozstvo dalsich problemov a premrhany vikend tym, ze sme sedeli na zadku doma a ucili sa na pondelnajsie testy z fyziky/chemie, historie, a biologie/geologie... No vyzera to takto hrozivo, ale boli to v podstate "len" tri testy, pretoze oni si zivot "ulahcili" a spojili nejake predmety dokopy... Dokonca v sobotu nas aj volal kamarat z krasneho mestecka Niort sa ist korculovat na lad niekde v meste, ale my sme ho museli odmietnut kvoli nasmu trapeniu vikendovemu... (je sice pravda, ze pocas telefonovania s dotycnou osobou som to rychlo preberala s milovanymi spolubyvajucimi a nejako sme sa zhodli, ze s nim by sme aj tak nikam nesli, ale clovek robi vsetko pre to, aby vyzeral co najviac uboho, no nie?:P) Preklinam vas Testy Commun! Ake dramaticke....:P Noa le aj tak to nebola ziadne sranda, lebo uz len precitat si vsetko to ucivo co ste za polroka prebrali trva dost dlho. A ked sa to ucite aj v sobotu aj v nedelu to iste, aby ste testy zvladli co najlepsie, tak z toho uz aj trha hlavu.... V sobotu som sa dokonca uprostred ucenia bola prejst von, u nas v dedine, do obchodu a naspat, elbo sme vsetky dostali chut na nieco sladke:P A ja som si aspon prevetrala hlavu.... S hudbou v usiach sa skvele prechadza:P A potom som este stretla Borisa na zastavke, lebo si bol u nas prat nejake veci kedze nemaju pracku a potom zmeskal autobus, tak on si sprijemnil cakanie rozhovorom so mnou a ja som prisla na ine myslienky trosku:P Zaspominali sme si na stare casy na metodke, na zakladke, lyziarsky a podobne pamatihodnosti:) A ked prisiel autobus, tak som sa pobrala zase domov, sadnut si k uceniu... V nedelu som cele doobeda prespala:P Velmi prijemna cinnost.... a poobede som si zopakovala predosly den (okrem tej prechadzky....) a ucila sa a ucila a ucila... Vecer som bola tak neskutocne omamena, ze som uz ani nevladala rozmyslat, ani rozpravat, len som si odkrojila kusok brioche a jedla som:P A aj tak nie som tucna.... hm.... mala by som sa nad sebou zamysliet:P XD ale asi by mi to moc nepomohlo, avlastne co to taram... ved ja nechcem byt tlsta:P Som spokojna sama so sebou momentalne, aspon nemusim vymyslat vselijake diety a nevim co vsetko, co sa este robi, ked sa chudne:P
Dolezity vikendovy faktor, co som zabudla spomenut, pretoze sa to netykalo vikednovych dni, ale noci:P konkretne sobotnajsej noci:P (a to sa Pajo teraz urcite potesi, ze to spominam, lebo mozno sa mu aj nieco vybavi potom, alebo aspon bude vediet presne, co sa dialo:P) Uz vopred mi bolo oznamene, ze v sobotu ma Tropical vystupko, v Permone myslim, a ze sa bude pit:P Tak ze mam ocakavat telefonat:) A ja som to aj splnila.... Prvy telefonat prisiel ,ejak pred polnocou, ked som este dojedala svoju brioche a poriadne som o sebe ani nevedela, tak Pajo nebol moc nadseny, ze som taka prispata.... A vtedy mali za sebou len dve flasky sampanskeho a este nerozpravali s cesty:P Bol to pomerne kratky telefonat, myslim ze to nebolo viac ako osem minut:P A to som sa rozpravala skoro s kazdym kto tam bol.... No som zazelala pekny vecer, zlozila a pobrala sa do spanoviec:P Ako tak snivam (pravdepodobne o nejakom vysokom, peknom muzovi s vysportovanou postavou a.... no ved si viete predstavit priblizne:P) z krasneho sna ma prebudza zvonenie telefonu....Zdvihnem, kuknem na hodinky, ze 2:37, tak si uvedomim, ze babam by sa asi nepacilo kebyze telefonujem tam pri nich, tak sa snazim v najvacsej tichosti odpratat na dolne poschodie, ale v tej tme som sa potkla o kabel, ktory sa vytiahol z compu a chvilku som ho aj tahala za sebou, a skoro som sa zabila na nom.... Toto ma uplne zobudilo v tej chvili a jak som dosla dole tak som bola tak cula a vesela ako sa mi pocas celeho vikendu nepodarilo:P Oprela som sa o kreslo a rozpravala sa s Pajom, potom s Barbi, s Lusi a neviem s kym vsetkym, o samych sprostostiach, lebo ine by uz ani nezvladli v stave v akom boli:P A myslim, ze si akurat pozerali fotky z nasho uzasneho sustredka v Taliansku a casto ich komentovali.... A kedze ja som nemala tu moznost sa na ne v tej chvili divat, tak mi niekedy islo tazko do hlavy, ze o com je vlastne rec:P Aj s Nadou som sa rozpravala:) A ta to potom zlozila, tak mi Pajo volal este raz hned na to:P No cele toto telefonovanie trvalo 29 minut:P A konecne som si potom isla lahnut... (No este predtym som sa nachvilku presunula do vedlajsej izby, lebo nasmu domovemu osadenstvu zacalo vadit, ze zdviham telefon, ked zvoni, a hned ako som vysla hore sme sa pustili do zaciatocnej hadky... ale tato sa skoncila bez ujmy na zdravi:P) Spim spim, a zrazu znova zvoni telefon... Tentoraz som to zlozila, lebo som nemala naladu to zdvihnut a este som aj prepla zvonenie na vibrovanie... Ani nie po 2 minutach mi vibruje telefon, a to som uz vedela, ze sa neoplati to skladat, lebo by som to aj tak musela raz zdvihnut, a lepsie na druhykrat ako na desiaty:P A znovu som zliezla dole:P Rozpravala som sa s opitym Pajom, nahulenym hudobnikom, a vsetkymi ich kamaratmi:P Ale len 7 minut, lebo to uz som nasadila presviedcacie metody, ze ma spolubyvajuce ukamenuju... Vdaka za ponuku, ze by si im to vysvetlil, ale to uz bolo aj tak vtedy stratene:P Ked som vysla hore privitanie typu "ja ta zabijem" som celkom ocakavala... Ale nezostalo to len pri tomto, pokracovalo to nadavanim a staznostami, ze boze ja uz hodinu neviem zaspat a pod. a som velmi vdacna Janke ze zasiahla uzasnou vetou "Ved nemas 70, zaspis...", lebo jej slovo je vzdy viac vazene ako to moje....:) Janka, ja ta obdivujem:P Lebo jednak by som taku presvedcivu vetu a este k tomu pravdivu v noci zo seba nedostala:P a este za tvoje nervy:) Takmer vzdy kludna..... Magnifique, impecable, genial....:P
Povikendove udalosti:P sa zacali, ako inac, testami.... Ved to boli testy, takze to nebudem nejak specialne rozoberat... Ale 4 hodiny takmer vkuse doobeda a este 2 poobede dali mojej psychickej kondicke riadne zabrat.... Vecer so mnou porad ani nebola rec a skoro som zaspala pri zaujimavom casopise.... No strasne:P Skoro som nezachytila zasadne informacie, ze preco je lepsie byt zenou ako muzom:P Najviac sa mi pacilo, ze Brad Pitt:P Este vecer som sa prinutila aspon raz si precitat matiku, ucivo na poslednu pisomku a potom svaty pokoj..... A uz je utorok:) Rano, pisomka matika.... No amen tma.... Ucivo z celeho roku mi akosi nepadlo vhod, takze som sa tak schuti zasmiala, ked som si citala zadanie:) Mojim oblubenym smiechom zufalstva:P Ale ked sa to cele skoncilo, tak sme prekonzultovali s profkou, ze nam oznamkuje len to, co sme robili uz.... A dve hodiny volna:) Ostali sme zaseknute v CDI so svojimi mailmi, s booomom, a ja na svojom blogu:P (...chcem vam predat co najviac svojho dusevneho dedicstva:P dufam, ze si to vazite:P....) Poobede sme mali naordinovane normalne hodiny, ako keby sa Spolocne Trapenie Mozgov vobec nekonalo, ale nebola to az taka katastrofa, kedze vsetci oslavovali koniec communov:P Dobre sme sa zasmiali, a dokonca aj s profakmi:) Mme Azam v tomto nema konkurenciu:P
Je to take krasne, pocit, ze vsetky dolezite testy mame uz za sebou, a ze vlastne tieto znamky sa nebudu vobec pocitat u nas doma:) A este sme mali to stastie, ze sme si popisomkovu pohodu mohli vychutnat hned na druhy den, cize v stredu, kedy mavame v skole len jednu hodinu:) Vacsinu nasho volneho casu sme potom stravili nakupovanim:) Ved ako inak, ked som v time ja a Natalia:P V meste sme pochodili skoro vsetky obchody a tie ostatne sme nestihli, lebo sme sa ponahlali na obed do skoly.... Konecne nejaky dobry obed sme mali:) Ale ako zakon schvalnosti urcuje, zrovna v ten den tam muselo byt vela ludi a my sme sa museli ponahlat na autobus.... Slovensko sa nezaprie:P lebo sme sa stihli naobedovat za 7 minut a este sme aj stihli autobus:) A isli sme ... mozte trikrat hadat kam..... na nakupy:) Do geantu.... Najskor sme nakupili potraviny, pretoze ja som sa ponahlala domov, a Nat si chcela este nakupit nieco na seba, kedze stale nema dost:P Ona potrebuje svoju mesacnu davku nakupenych veci, aby bola uplne spokojna:) Ze ano?:P No tak ked sme nahadzali do vozika vsetko potrebne, co sa potravin tyka, aby sme nahodou nepokapali od hladu u nas doma, dostali sme sa k pokladni s neeeeeskutocne ukecanou a pomalou pokladnickou, ktora stale s niekym volala a smiala sa na nevinnych vtipoch v telefone.... Kedze my sme boli jej posledni zakaznici, tak sa mohla trosku poponahlat, aby co najskor vypadla odtial, len niektroi ludia maju zjavne trosku zvratene myslenie..... Vsetko sme pobalili do igelitiek:P (ktore sme si samy doniesli:P lebo my uz mame v tomto iste skusenosti:P vsak samostatne stare zeny, nie?:P) a Natiska sa vydala na lov:P Ja som zhrabla dve igelitky a isla na zastavku.... Najvacsi trapas:P Sedim na zastavke, rozmyslam, ze co a ako, ked pridem domov a zrazu mi dojde, ze nemam kluce?:P Ale este kym mi zaplo, ze mozem zavolat Janke nech mi ich donesie.... No co:P Clovek potrebuje nachvilku vypnut po takom terore:P Ale nakoniec vsetko dobre dopadlo, lebo Janulka pobehla, spalila par kalorii, a ja som mala kluce vo vrecku:P
Teraz by bolo najvhodnejsie zacat este jednu kapitolu, na ktoru som v priebehu vymenuvanie vikendovych zazitkov zabudla:P Bolo to konkretne v piatok.... Tym, ze sme mali testy, tak sme skoncili v skole skor ako zvycajne a jeden nas spoluziak, menom Simon, chodi len v takychto pripadoch domov autobusom.... Byva v nasej dedine, takze sme sli vlastne kvazi spolu:P A kedze sme si uz dlhsi cas pisali a zistili sme, ze mame rovnakych havov:P tak mi slubil, ze ho raz uvidim:P A nejako sme sa dohodli, ze vsak ho mozem ist potom kuknut, tak som sla presne v tento piatok:) Straaaasne je zlaty havino:) Sme boli v kuchyni a hrali sa zo psom asi hodinu a pol:) A uplne v pohodicke sme sa rozpravali... Konecne s nejakym Francuzom som sa po dlhej dobe rozpravala bez trapnych chvil ticha:P A potom ma odprevadil dom:) Gentleman..... No a asi o tyzden ani neviem ako porad som sa ocitla zase u neho doma:) A havinko si ma pamataaaaal:) juch... Ale vtedy tam bolaj Alexis a trosku som sa nechytala na ich spolocne temy... Predsa len zazivaju spolu viacej veci ako ja s nimi.......
No vidim, ze tento prispevok porad nema konca, takze to asi skoncim uz:P Ale niektore veci zostali este nevypovedane, ale o tom potom:) Uz len by som chcela vyjadrit, ze som strasne stastna, ze som tu mohla byt a dokonca mi bude velmi smutno za tymi uzasnymi ludmi co som tu spoznala.....
Gros bisous a vous.....:)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára