To ako som mohla????

Toto fakt nechapem.... Ako som len mohla napisat, ze zivot je krasny? Zivot je svina, to je pravda..... Ked uz sa Vam zda, ze je vsetko krasne nadherne uzasne najlepsie, tak Vas skodoradostne skopne az na same dno..... Ako mna....
Ked sa vsetko zdalo perfektne, zrazu som ochorela. Vyzeralo to vsak ako nevinna chripka a doktorka mi dala penicilinove antibiotika. Vsetko fajn, ved preco by to malo byt zle? Este som si aj odvystupovala svoje vystupko, aj ked mi nebolo prave najlepsie po tom predlzenom treningu pred nim, ale vsetko fajn, super:) V pondelok, jupi, idem uz do skoly, lebo doma uz bola nuda. Ale co nevidim? Cela ruka sa mi akosi zbodkovela. Nezdalo sa mi to normalne ale akosi som to neriesila, nic vazne... To najhorsie prislo az na vecer, ked som sa vyhadzala uplne cela.... Tak som si pekne vystala radu na pohotovosti, mlady povysenecky lekar ma obvinil, ze podvadzam svojho draheho, co som myslela, ze mu rozbijem papulu v tej chvili, lebo mu to "nesedelo do vypoctov".... A oznamil mi, ze mam podozrenie na mononukleozu, pardon, INFEKCNU mononukleozu... Krasne to znie, ze ano? Na druhy den rano som zase skoncila v nemocnici, povodne som chcela ist este do skoly, ale ked som sa rano videla v zrkadle tak mi doslo zle a povedala som ze do skoly nejdem ani keby co bolo..... Brali mi krv, nejake 3 alebo 4 ampulky, trosku nechutne... A moja husta krv si este celkom davala nacas tak som bola napichnuta na ihle hodnu chvilku... Esteze som lezala vtedy..... Pocas cakania som dostala kortikoidy, aby som trosku odpuchla a celkom to pomohlo:) Asi jedna z mala dobrych sprav, co sa ku mne dostala..... Doktorka nevedela este ci je to mononukleoza alebo alergia tak mi naordinovala pecenovu dietu a zaroven som nemohla jest ani alergeny.... Cize som v podstate nemohla skoro nic..... A nasledujuci tyzden sa stal asi najvacsim terorom aky som zazila. 3 noci som nespala kvoli tomu, ze ma vsetko svrbelo, kazdy den som pozierala kopu tabletiek, minula som asi 4 cele Fenistily a aj tak mi nic nepomahalo. Mala som nervy, kricala, plakala, nadavala na cely svet a stale mi to nepomahalo.... Uz tie dalsie noci co som nespala som uz bola taka opuchnuta od unavy, hlava ma bolela, zufalstvo ma premohlo. A okrem toho, aby toho pre istotu nebolo malo, zrusili sa vsetky plany, ktore som mala, mala som ist do Brusselu, chcela som prespat u mojej lasky, chcela som konecne zacat autoskolu a este neviem co vsetko, a vsetko padlo, zmizlo, vyparilo sa, nebolo mozne.... Toto asi celkom negativne vplyva na psychiku cloveka.... Ale este stale tam bola moznost, ze mononukleozu nemam......
Dalsi tyzden zacal, chystam sa na dalsie odbery.... Utorok... Odbery... Vysledky..... Je to mononukleoza:( Ziadna fyzicka zataz, pecenova dieta, lieky, a este dalsi tyzden doma.... Doma uz som sa nudila, lebo to uz bol treti tyzden co som nemohla vytiahnut paty z domu. A to sa fakt neda vydrzat... Jedinou mojou zachranou bolo, ze ma David prisiel pozriet vacsinou:) A ked uz konecne som sa citila fajn, a presiel ten tyzden, nastal vikend, tak som sa nevedela nabazit svojho stareho zivota, kazdodenneho zhonu, zabavy, kamaratov, ostatnych ludi, cerstveho vzduchu, chodenia.... proste vsetkeho co mi doma chybalo. V piatok sme boli s nasimi v kine a po kine som bola s Davidom:) Bol to fajn vecer:) Aj ked mohol byt lepsi, ale teraz mi pripada krasny uz len preto, ze sme boli spolu.... V sobotu ma nasi pustili na axe party, a dovolene som mala byt vonku tak ako den predtym. A tak som aj prisla domov. Akurat ocinko si to trosku rozmyslel asi alebo co a tvrdil mi ze som mala byt doma a pol hodinu skor.... Akoze neviem preco sa musel hadat kvoli jednej sprostej polhodine aj ked mi vlastne povedal ze mam dojst vtedy a vtedy a ja som bola maximalne presna.... V nedelu som sa vybrala autobusom na Dlhe, ale nasim sa akosi nepacilo, ze v nedelu odchazdam z domu. Neviem si ale spomenut, ze odkedy sme my akosi nabozensky zalozena rodina, ze v nedelu doma s rodinkou sediet na zadku a nic nerobit, pozerat sa na seba, po pripade sa pohadat, ved preco nie, to je ale prekrasna nedela.... Ja som zazila fakt pekny den a vobec nic nenaznacovalo ze to bola nedela, teda vobec to nebol nijaky vynimocny den... Ked som sa vratila nasi nezabudli spomenut vsetko kde boli a ako sa mali fajn aby som si myslela ze jezis maria, toto som zmeskala preboha co ja budem teraz robit...... Pondelok, mam uzasnu naladu, vsetko sa vracia do starych kolaji, idem do skoly, vsetko super, poobede som s Davidom, nadhera, krasa, ja zasnem, zase zacina byt zivot krasny..... Ale jupi, prisiel utorok a nasich uplne preskocilo.... Veronika chcela nieco, ist niekam, alebo zajtra prespat u Davida, ved uz mi to dovolili, tak neviem preco by nemali teraz, ale Prehnala si to, Zamysli sa nad sebou, Nam sa to nepaci a ty budes respektovat nas nazor, Si na to moc mlada, Este nemas 18, Ini to nerobia, Urobili sme chybu ze sme ti vela dovolili,Raz nam budes vdacna aj ked to teraz nevidis, Nie je to normalne aby si prespavala u nejakeho chlapca, Nepaci sa mi to, Pokial byvas s nami budes posluchat a dodrziavat nase pravidla, A preco by si mala, Pre teba je prvorada skola a rodina, Raz nam budes vdacna, Este nemas 18 a si na to moc mlada, Este mas na to cas, My sme tvoja rodina a nie nejaky David................................................................. a podobne kecy.......... Fakt tomu stale nerozumiem preco by som ja nemohla mat troska slobody.... Dobre, uz viem co nechcu a chcu oni, ale koho zaujima co chcem JA? Vobec nikoho.... A ked nahodou aj nieco chcem a vyslovim to tak som vzdy ja ta zla..... Preco prave teraz ked sa vsetko rucalo a ja som zacala stavat odznova udrel blesk a znovu vsetko pokazil?